28. března 2008 v 19:35 | Nika & Maysie
|
Zdravím... tak abych to zrekapitulovala... dneska jsem 4 hodiny proseděla u scio přes internet... samozřejmě s tím, že jsem odbíhala, jak mi to vychází úplně jinak...xD
Vím, že to vidíte nefér, že si dávám pauzu, ale opakuju že nekončím... jen teď nemám tu můzu, která mě milostivě opustila s Tajemstvím. Ale opakuju, že tohle není kvůli komentářům... je to kvůli můze, škole, přijímačkám. No toť snad vše... jo vím je to jen 32 lidí...xD
Jinak vás vážně nechci donutit ty komentáře psát, berte to jako můj názor na to všechno.
Teď k prologu, je od Niky, takže vám asi dojde, že je slovensky... :o)
___________________________________________________________________
"Daj mi pokoj Black!" vyštekla hnedovláska.
"Ale, Schellová!" zasmial sa Sirius. "Neber si to osobne. Len som skonštatoval, že si vysoká," mykol ľahostajne plecami.
Blížil sa koniec školského roka a do letných prázdnin zostávali ešte dva týždne. Väčšina šiesteho ročníka sa nachádzala na školských pozemkoch a medzi nimi aj Rory Schellová, ktorá sa do krvi hádala so Siriusom Blackom. Pomaly to bol ich rituál.
"Ahá," zatiahla protivne Rory. "Takže porovnávať ma k žirafe ti pripadá vtipné?!" z očí jej metali blesky.
"Počkaj," Sirius sa poškrabal na hlave a tváril sa, že rozmýšľa. "Hej, myslím, že hej," uškrnul sa.
"Choď do pekla, Black!" skríkla Rory a zúrivým tempom sa vybrala do hradu.
"No tak, Schellová!" Sirius ju dobehol. "Veď to bol len vtip," snažil sa ju upokojiť.
"Vážne? Mne zábavný neprišiel," poznamenala sucho a ďalej kráčala do hradu.
"Tak, to sa ti hlboko ospravedlňujem," Sirius nahodil smutný pohľad. "Čo takto rande, ako odškodné?" spýtal sa koketne. Rory prudko zastavila.
"Fajn," prikývla s úsmevom.
"Vážne?" potešil sa Sirius.
"Áno, ale nie s tebou," odvetila chladne a znova sa pustila do kroku. Sirius sa urazene vzpriamil a zladil tempo jej chôdze s tou jeho. "Ty si ešte tu?" spýtala sa prekvapene, keď ho vedľa seba zbadala.
"Bohužiaľ, áno. Nemám v pláne urobiť ti radosť tým, že ťa oslobodím od svojej prítomnosti," poznamenal s úškrnom. Zlosť z neho už zjavne vyprchala.
"No super," povzdychla si Rory zničene. Bok po boku dorazili do Veľkej siene na obed a Rory automaticky zamierila ku Lily.
"Ahoj," pozdravila namrzene a dopadla na miesto vedľa nej.
"Čau, suvenír?" spýtala sa a pohľadom hodila ku Siriusovi.
"Také niečo, ignoruj to," povedala ľahostajne Rory a pustila sa do jedla.
"A kde máš tvoju dvojičku?" spýtala sa uštipačne Lily Siriusa.
"Prepáč, drahá Evansová, ale mám ten dojem, že ti nerozumiem," povedal zmätene Sirius.
"Prepáč, spresním termín dvojička- meter sedemdesiatpäť, uhľovočierne vlasy, ktorý nikdy nemali tú česť spoznať hrebeň, okuliare, fanatizmus, čo sa týka mojej osoby a metlobalu," odrapotala okamžite.
"Takú osobu nepoznám, Evansová," uškrnul sa Sirius. "Ibaže by si hovorila o Jamesovi Potterovi- meter sedemdesiatsedem, uhľovočierne vlasy, ktoré sú príťažlivo strapaté a na ktoré letí každé dievča na tejto škole, okuliare, kapitán metlobalového družstva," opravil ju Sirius.
"Takého zas nepoznám ja," odfrkla si červenovláska. Možno by sa takto doťahovali ešte dlhšie, nebyť príchodu už spomínanej osoby.
"Zdar, decká!" pozdravil ich James a sadol si z druhej strany ku Lily. "Chýbal som ti Evansová?" spýtal sa hlbokým hlasom.
"Áno," povedala Lily. Jamesovi sa na tvári zjavil šťastný úsmev. "Ale iba, ak tak v tej tvojej chorej hlave," dokončila so sladkým úsmevom. Rory so Siriusom dostali okamžite záchvat smiechu, ale snažili sa ho zamaskovať kašľom.
"Veď ty mi raz podľahneš," povedal čiernovlasý mladík s koketným úsmevom. "A ešte veľmi rada," dodal. Lily si len odfrkla, ale ďalej to už nekomentovala.
ehm...tak Velikonoční překvapení už je tu....x)) prolog se povedl, počkám co se z toho vyklube